Názov rodu Gentiana, ktorý zahŕňa až štyristo rôznych rastlín, bol pomenovaný na počesť ilýrskeho kráľa Gentiusa z kmeňa Ardiaei, ktorý je považovaný za objaviteľa liečivých vlastností horca. Z dobových zdrojov možno uviesť napríklad gréckeho učenca Dioscorida ktorý Gentiovi taktiež pripisuje objav liečivých vlastností rastliny a použitie jej koreňa v čase morovej epidémie v druhom storočí pred Kristom. Koreň horca i jeho účinky obšírne opisujú aj Plínius, rímsky vzdelanec Aulus Cornelius Celsus, či staroveký rímsky lekár Galén. Nemecký fyzik a botanik Leonhart Fuchs v šestnástom storočí sumarizoval účinky horca ako „výborný liek na zápchu a hlavnú medicínu na otravy, ktorú ľahko príjme aj slabý žalúdok“.
Výskyt Horca žltého i ostatných druhov horcov
Rastliny z čeľade Gentianaceae rastú najmä vo vysokohorských regiónoch zóny mierneho podnebného pásma s výnimkou niekoľkých tropických druhov. Rôzne druhy horca nájdeme od Himalájí až po alpskú oblasť. Viaceré druhy horca sa postupne rozšírili z Ázie do Európy.
Horec žltý – Gentiana lutea sa vyskytuje v oblasti ihličnatých lesov európskych pohorí. Táto rastlina rastie najmä na Balkáne a v horách strednej a južnej Európy: Pyrenejach, Alpách a Karpatoch. Jej prirodzený domov leží v nadmorskej výške od 750 do vyše 2500 metrov a uprednostňuje vápenaté pôdy. Rastie na čistinách vlhkých borovicových lesov a kvitne v letných mesiacoch – júli a auguste. Nedarí sa mu vo vysokých teplotách a vyžaduje vysoký objem zrážok. Rastlina je zákonom chránená v celej Európe. Horec žltý je preto ako jediný z celej čeľade i pestovaný na lekárske účely. Horec žltý môže dorastať až do výšky 1,4 metra, má rovnú, pomerne štíhlu a nerozvetvenú stonku. Modrozelené listy sú až 30 cm dlhé a 15 cm široké. Vyrastajú z byle naproti sebe do kríža a v hornej časti rastliny vytvárajú misky, z ktorých vyrastajú žlté kvety.
Spôsoby prípravy horca v tradičnej medicíne
Na medicínske účely sa využíva stonka a najmä koreň horca, pričom spôsobov prípravy je celé množstvo. Môže sa piť horcový čaj, práškový extrakt sa lisuje do tabliet, plnia sa ním kapsule, alebo sa pridáva do tekutín. Ďalšou možnosťou sú tinktúry a aj v našich končinách známe extrahovanie v alkohole. Možná je taktiež macerácia vo vode.
Korene horca je potrebné vykopať na jar alebo v jeseni a urýchlene spracovať, aby sa predišlo ich fermentácii. Fermentovaný koreň má síce silnejšiu chuť, ale je menej účinný. Práve takýto koreň je súčasťou rôznych alkoholických nápojov známych po celej Európe.
Účinok a využitie horca
Koreň horca obsahuje horké glikozidy, alkaloidy, sacharidy, nikotínamidy a sliz. Droga sa používa na zvýšenie sekrécie slín a žalúdočných štiav, na liečbu straty chute do jedla, pocitu plnosti a nadúvania. Taktiež zvyšuje vylučovanie žlče, má hepatoprotektívne (ochraňujúce pečeň) a diuretické (močopudné) účinky. Uvádzajú sa i priaznivé účinky horca na žlčník a pankreas. Zároveň účinkuje na centrálny nervový systém, pričom nízke dózy sú stimulujúce, zatiaľ čo vysoké majú sedatívny účinok. Je zároveň prírodným antibiotikom a najmä pri užití pred jedlom zvyšuje produkciu žalúdočných štiav. Používa sa aj ako podporná liečba pri liečbe encefalitídy a chronickej hepatitídy. Vonkajšie použitie sa zameriava najmä na ťažko sa hojace rany.
Horec a žalúdok
Pri užívaní horca je žalúdok je lepšie prekrvený, rýchlejšie sa vyprázdňuje a výživné látky sa dôkladnejšie vstrebávajú, preto horec žltý pôsobí ako zažívanie posilňujúci prostriedok. Horec je považovaný i za celkové tonikum pri rekonvalescencii po ťažkých chorobách.
Mechanizmom účinku horca nielen pri žalúdočných problémoch sa venuje celé množstvo vedeckých štúdií, ktoré na báze medicínskych dôkazov iba potvrdzujú jeho stáročiami overené benefity pre ľudský organizmus. Preukázané boli ochranné i hojivé účinky pri poškodeniach žalúdočnej sliznice, výborné antibakteriálne účinky vrátane účinku na helikobaktera. Je zaujímavé sledovať a skúmať antioxidačné a ďalšie účinky horca, rastliny vo forme ktorej nám príroda darovala silného pomocníka.