Čo je to cholesterol
Jedným z najčastejších slovných spojení, najmä pokiaľ ide o stravovacie návyky a zdravie, býva „vysoký cholesterol“. Bez prílišného premýšľania ho považujeme ho akýsi výkričník, signál o tom, že sa v našom tele deje niečo zlé, čo treba napraviť. Aj pri cholesterole však platí, že veci nie sú jednoducho čierne či biele.
Cholesterol je lipid, tuk zo skupiny steroidov. Názov tejto látky má koreň v gréčtine, kde slovo chole znamená žlč a stereos označuje pevné skupenstvo – poprvýkrát bol totiž izolovaný zo žlčových kamienkov. Jedná sa o životne dôležitú látku pri stavbe ľudského tela, pretože je nevyhnutnou zložkou bunkových membrán – tvorí v nich približne tridsať percent stavebného materiálu. Nájdeme vo všetkých tkanivách, vrátane krvi. Tvorí sa v pečeni, ktorá ho vylučuje do žlče. V tele má množstvo funkcií, detailný opis viacerých z nich by si vyžadovalo štúdium vysoko odbornej literatúry. Spomenúť môžeme aspoň niektoré z nich: cholesterol prispieva k fluidite bunkových membrán, má funkciu pri medzibunkovom transporte aj ako obal nervových vláken. Vysokú koncentráciu cholesterolu nájdeme taktiež v mieche a mozgu, tkanivách s pevnejšou bunkovou stenou. V bunkách slúži pri tvorbe vitamínu D, hormónov vrátane hormónov nadobličiek a pohlavných hormónov.
Cholesterol prijímame aj zo stravy
Okrem cholesterolu tvoreného v pečeni ho prijímame v potrave, cholesterol v rôznom množstve obsahujú všetky živočíšne tuky. Cholesterol tak obsahuje nielen mäso, ale i mlieko, syr, vajíčka, ale trebárs i krevety. Ľudské materské mlieko má takisto pomerne vysoký obsah cholesterolu. Napriek tomu, že rastlinné produkty ho neobsahujú, i v nich možno nájsť fytosteroly, ktoré sú mu zložením podobné. Ich zdrojom sú napríklad avokádo, ľan, či arašidy.
Delenie cholesterolu – LDL a HDL
Zlý cholesterol – LDL
Pomerne známe je delenie cholesterolu na LDL – lipoproteíny s nízkou hustotou a HDL – lipoproteíny s vysokou hustotou. LDL cholesterol býva označovaný aj ako „zlý”, dokáže roznášať tuk po tele, ten sa pri vhodných podmienkach usádza na stenách ciev, zužuje ich priesvit a dokáže viesť k ateroskleróze, ktorá zasa môže časom vyústiť do komplikácií v podobe srdcového infarktu alebo mozgovej mŕtvice. Jeho množstvo v organizme dokážeme regulovať výživou.
Dobrý cholesterol – HDL
HDL cholesterol, nazývaný aj „dobrý” cholesterol, z tkanív odstraňuje prebytočné tuky a vracia ich do pečene. Vyššia hladina HDL cholesterolu má ochranné účinky pred rozvojom chorôb ciev, srdca a mozgu, naopak vysoké LDL je rizikom. Koncentrácie HDL a LDL sa dajú zistiť jednoduchým krvným testom, ten je potrebný absolvovať nalačno, v relatívnom pokoji a po vypití dostatočného množstva tekutín, fajčiari by sa pred odberom mali zdržať svojho zlozvyku.
Názor odborníkov na delenie cholesterolu
Niektorí lekári však takéto zažité delenie cholesterolov korigujú, tvrdiac, že dôležitejším, než samotný typ cholesterolu, je to, akou bielkovinou sa obalí. Ak vytvorí atrogénny bielkovinový komplex – taký, ktorý prispieva k ateroskleróze, je pre naše telo zlý a naopak, ak neatrogénny, neuškodí nám. Čokoľvek sa však z literatúry dozvieme, na rizikových faktoroch sa vari všetci odborníci zhodnú. Sú nimi nezdravá strava bohatá na nasýtené živočíšne tuky, nadváha, nedostatok pohybu, alkohol a fajčenie. K vyšším hladinám cholesterolu prispieva aj horší celkový zdravotný stav, problematickou je cukrovka, znížená činnosť štítnej žľazy, choroby pečene, ľadvín, či pankreasu.
Čo zvyšuje cholesterol okrem potravín a čo môže potom nasledovať?
Koncentráciu cholesterolu zvyšujú aj niektoré lieky, napríklad diuretiká, betablokátory, či kortikoidy. Úlohu zohrávajú aj geneticky podmienené faktory: rodinná história s výskytom cievnych problémov, infarktu, či mozgovej príhody. Tie nám však hrozia i vtedy, keď sa podobné ochorenia u našich predkov nevyskytovali, no sami žijeme nezdravo. Takémuto tvrdeniu dáva jasne za pravdu i štatistika. Súvislosť medzi znížením spotreby nasýtených kyselín a nižšou úmrtnosťou na ochorenia srdca a ciev je markantná: v období rokov 1970 až 1985 patrilo Československo medzi krajiny s najvyššou úmrtnosťou na infarkt myokardu v celosvetovom meradle. Od začiatku rokov deväťdesiatych sa však tieto čísla dramaticky znížili. Lekári to pripisujú zmene stravovacích návykov, poklesu konzumácie mliečnych tukov a prechod k tukom rastlinným. Jednou z príčin je však i dokonalejšia liečba vysokej hladiny cholesterolu v krvi, hypertenzie a srdcového zlyhania, a takisto pokrok v oblasti prírodnej medicíny (k odporúčaným prírodným prostriedkom proti zvýšenému cholesterolu sa radí napríklad Chioská masticha).
Kroky, ktoré môžeme pre svoje zdravie urobiť v súvislosti s hladinou cholesterolu, sú pomerne jednoduché a známe väčšine z nás. Najdôležitejšie je prekonať vlastnú pohodlnosť a rutinné zvyky a urobiť niečo pre svoju budúcnosť. Je to cesta, za ktorú sa nám telo odvďačí, no vydať sa na ňu chce i kus chuti a odhodlania pre zmenu.