Ochranný účinok gentioproskripcie z Gentiana macrophylla Pall. v etanolom indukovanom poškodení žalúdočnej sliznice u myší.
V článku nedávno publikovanom na americkom vedeckom serveri PubMed, pochádzajúcom z decembra 2017, sa kolektív čínskych a francúzskych vedcov zo Severozápadnej univerzity v Xiane a Univerzity Pierra a Marie Curieovcov v Paríži venoval účinku látok obsiahnutých v horci na etanolom spôsobené poškodenia žalúdočnej sliznice u myší. Yang, Wang, Zhang a kolektív skúmali efekt gentioprikozidu – jedného z glykozidov obsiahnutých v horci na žalúdočné vredy spôsobené laboratórnym myšiam 70 percentným liehom. Perorálne podávaný gentioprikozid pozorovateľne zmiernil úroveň neskoršieho poškodenia žalúdočnej sliznice myší. Pri štúdii bol gentioprikozid myšiam podávaný po dobu troch dní a následne im boli liehom spôsobené vredy na žalúdočnej sliznici.
Použitím gentioprikozidu došlo k výraznému zvýšeniu hladiny proteínu teplotného šoku HSP-70 a aktivity superoxiddismutázy, normalizovali sa hladiny epidermálneho rastového faktoru a vaskulárneho endotelového rastového faktoru a znížili hladiny tumor nekrotizujúceho faktoru alfa, interleukínu-6, malondialdehydu ako i aktivitu myeloperoxidázy v žalúdočnom tkanive. Tieto zistenia preukázali, že v horci obsiahnutý gentioprikozid má ochranný účinok voči poškodeniu žalúdočnej sliznice myší etanolom na základe jeho preukázaných a vyššie opísaných antioxidačných a protizápalových účinkov a normalizácie rastových faktorov. Výsledky uvedené v tejto štúdii poskytujú podľa autorov sľubnú perspektívu pri vývoji nových liečiv na žalúdočné vredy.
In vitro citlivosť Helicobacter pylori na botanické extrakty tradične používané na liečbu gastrointestinálnych porúch
V prospech horca hovorí i práca kolektívu autorov Mahadyho, Pendlanda a Stoiu z roku 2005, ktorí študovali v rámci ich skríningového programu účinok tradičných prírodných prostriedkov na Helicobacter pylori. U extraktu z koreňov horca dosahovala podľa ich práce minimálna inhibičná koncentrácia účinná na helikobatera 100 mikrogramov na mililiter.
Iridoidy a flavonoidy štyroch sibírskych horcov: chemický profil a žalúdočný stimulačný efekt.
Ruskí vedci Olennikov, Kaščenko, Čirikova a Tanchajeva z Ruskej Akadémie vied v Ulan-Ude sa venovali štúdiu štyroch sibírskych poddruhov horca, ktoré na žalúdočné problémy používali domáci nomádi na Sibíri po stáročia. V práci publikovanej v roku 2015 vo švajčiarskom periodiku Molecules, vydávanom v Bazileji potvrdili stimulujúci efekt v horci obsiahnutých iridoidov a flavonoidov na žalúdok – stimulujú tvorbu kyselín, enzýmov a mucínov a majú tak preukázateľne priaznivý vplyv na zažívanie.
Ketokonazolom indukované poškodenie semenníkov u potkanov znížené extrakciou z Gentiany.
Protektívne účinky extraktu z horca sa však zďaleka netýkajú len gastrointestinálneho traktu. Amin z UAE university v Al-Ain v Spojených Arabských Emirátoch v roku 2008 skúmal ochranný efekt látok obsiahnutých v horci na poškodenie semenníkov u laboratórnych potkanov vyvolaných širokospektrálnym antimykotikom – ketokonazolom.
V štúdii bol potkanom po dobu 26 dní podávaný extrakt z horca v dávkovaní 1 gram na kilogram telesnej hmotnosti jedenkrát denne. Tri týždne po skončení terapie horcom bol zvieratám podkožne vpichnutý ketokonazol v dávke 100 miligramov na kilogram telesnej hmotnosti raz denne po dobu piatich dní. Spomedzi množstva toxických účinkov na reprodukčný systém potkanov možno spomenúť zníženie hmotnosti semenníkov a nadsemenníkov, zmeny v hladine testosterónu, histopatologické poškodenia v tkanivách a oxidatívne poškodenia testikulárnych lipidov. V skupine zvierat, ktorej bol predtým podávaný extrakt z horca sa výrazne znížila väčšina negatívnych účinkov ketokonazolu, čo autor v štúdii pripisuje antioxidačným účinkom horca.
Účinky gentio-mikrobusu, swerozidu a swertiamarinu, secoiridoidov z horca (Gentiana lutea ssp. Symphy- nandra), na kultivované kuracie embryonálne fibroblasty.
Podobne sľubné výsledky mali i ďalšie vedecké štúdie, zameriavajúce sa napríklad na účinok horca pri zvýšení hojivosti rán. Venovali sa im napríklad Ozturk, Korkmaz a Bašer z Anadolu University v tureckom Eskišehire, skúmaním efektov látok obsiahnutých v horci na fibroblasty (základné bunky väziva) u kuracích embryí. Pôsobením hlavných účinných zložiek horca – gentioprikozidu, swerozidu a swertiamarínu sa podarilo zvýšiť hojivosť prostredníctvom zvýšenia tvorby kolagénu a mitotickej aktivity. Dokázaný bol aj cytoprotektívny (bunky ochraňujúci) efekt, pričom jednotlivé komponenty obsiahnuté v horci pôsobia podľa autorov synergicky (vzájomne sa podporujú).